Trh katu 

  Aby práca nebola veľkým veľkým bremenom, nariadil inka každý mesiac svätiť tri dni. Súčasne rozkázal aby sa každý mesiac konali tri trhy, na ktoré mali prísť robotníci z polí a vypočuť si inkové rozkazy a rady. Tieto trhy sa nazývali katu. Na zvyk oboznámovať ľud v dňoch trhu so štátnymi nariadeniami dodnes upomína názov malého mestečka v Cusku, Rimac-Pampa Hovoriace námestie. Peruánsky indián túžil po luxusnom tovare, hoci geografické ohraničenie, neznalosť kolesa a ťažných zvierat, ako aj vrodená skromnosť, obmedzovali jeho chúťky na minimum. Poľnohospodárske objavy sa však vymieňali na veľkých trhoch s takým úspechom, že čoskoro bola každá úžitková rastlina známa na oboch amerických kontinentoch. Obsidián určený na výrobu nožov sa dopravoval tisíce kilometrov. Smaragdy, ktoré sa vyskytovali na vrchu Muzo v Kolumbii, putovali do Mexika a južného Peru. Na trhoch týchto dvoch krajín bola záľaha luxusného tovaru: čokolády, vanilky, predmetov zo zlata a striebra, odevov z peria i zdobených sandálov. Inkovia podporovali usporiadanie trhov, výmenný obchod bol prísne lokálny. Na výmenu tovarov vo vôčšom meradle mal monopol štát.